"K" je pre KOMUNIKÁCIU so smútiacim
& Komunitný manažment
Čomu sa vyhnúť pri komunikácií s človekom, ktorý stratil blízku osobu
Strata blízkej osoby vyvoláva silné emocionálne reakcie a je jednou z najnáročnejších skúseností, ktorým môže človek čeliť . V takých chvíľach je podpora okolia mimoriadne dôležitá, no nie vždy jednoduchá. Nesprávne zvolené slová či činy môžu nechtiac spôsobiť ešte väčšiu bolesť. Psychologický výskum zdôrazňuje význam empatickej podpory a blízkosti. Tento článok ponúka prehľad toho, čomu by sme sa mali vyvarovať, aby sme vytvorili bezpečný priestor pre smútenie a podporili proces uzdravovania:
- Nebagatelizujte. Vyhnite sa frázam, ktoré môžu situáciu zľahčovať: „Všetci raz zomrieme.“, „Ono to tak malo byť!“, „Všetko bude dobré“ alebo „Aspoň dlho žil“ – takéto vyjadrenie môžu vytvárať pocit nepochopenia a môžu pôsobiť neempaticky. Namiesto toho môže byť nápomocné priznať a prijať náročnosť situácie.
- Dávajte si pozor na rady, ponaučenia a hodnotenia. Hodnotiace výroky môžu vyvolať pocit, že ich smútok je záťažou pre ostatných, čo môže spôsobiť, že si ho nechajú pre seba a uzavrú sa. Je potrebné myslieť na to, že smútok je prirodzená reakcia na stratu a človek potrebuje priestor, aby mohol prejsť svojím procesom smútenia. Niekedy ľudia potrebujú len niekoho, kto bude načúvať bez toho, aby dostávali spätnú väzbu. Dovoľte im hovoriť o tom, čo cítia, a vyhnite sa hodnoteniam ich emocionálnych reakcií. Ak vám povedia, že sú zúfalí alebo nahnevaní, nereagujte slovami typu: „Neboj, to prejde,“ ale skôr: „Je úplne v poriadku, že sa takto cítiš.“
- Nesnažte sa urýchliť proces smútenia. Nemali by sme mať očakávania, kedy je ten „správny čas“, aby človek prestal smútiť a vrátil sa k bežnému životu. Smútok nemá časový limit a je dôležité nechať človeka prežiť všetky fázy vyrovnávania sa so stratou v jeho vlastnom tempe. Smútok za blízkou osobou nikdy úplne neprejde, so stratou sa však človek naučí postupne žiť. Mení sa jeho intenzita, zmierňuje sa a dokážeme sa postupne otvoriť aj pocitom radosti.
- Neočakávajte, že každého vyrovnávanie sa so stratou vyzerá rovnako. Každý, kto stratil milovanú osobu vie, že to, čo prežíva/l je neprenosné. Aj napriek tomu, že môže ísť o stratu v rodine, každý z jej členov ju môže spracovávať rozdielne a vyrovnávať sa s ňou iným spôsobom..:-) Každý prežíva stratu inak a preto nie je vhodné hovoriť „Viem presne, čo prežívaš“. Každá strata je jedinečná, tak ako aj prežívanie smútiacej osoby. Preto slová typu „ Rozumiem Tvojej strate“ môžu byť vnímané ako znevažovanie straty. Skôr môže byť užitočné povedať „Som tu pre Teba, aj keď neviem presne, ako sa cítiš.“
- Nepredpokladajte, že viete, ako sa smútiaci cíti. Pri vyrovnávaní sa so stratou sa pocity môžu rýchlo meniť, smútiaci často prežíva mix pocitov. Dôležité je byť v spojení so smútiacim a nevkladať mu naše predpoklady o jeho aktuálnom emocionálnom rozpoložení.
- Nevyhýbajte sa téme straty. Niektorí ľudia sa vyhýbajú rozprávať o zosnulom, pretože sa obávajú, že zármutok ešte viac prehĺbia nesprávnymi slovami alebo činmi. Smútiaci však často potrebuje hovoriť o svojej strate, a ak to ignorujeme alebo to „odbijeme“, môžu sa cítiť nepochopení a osamelí.
- Vyhnite sa nejasným ponukám pomoci. Aj napriek tomu, že s najlepším úmyslom povieme smútiacemu vetu „Keby si čokoľvek potreboval, som tu pre Teba.“, oni v danej situácií častokrát nevedia, s čím by pomoc potrebovali, pretože môžu byť zahltení smútkom. Byť konkrétni, pokiaľ ide o typ pomoci, ktorú poskytnete je zmysluplnejšie a dokáže to smútiacich odbremeniť. Pomoc špecifikujte napríklad: „ Dnes večer Ti prinesiem večeru“ alebo „Vyzdvihnem deti zo školy“.
Najlepšie, čo môžete pre smútiaceho priateľa/človeka urobiť, je byť prítomný/á a načúvať. Byť empatický/á znamená rešpektovať proces smútenia bez toho, aby sme ho riadili. Niekedy je to práve ticho a trpezlivosť, čo smútiaci najviac ocenia. Niekedy ani netreba hľadať správne slová – dôležitá je podpora a pochopenie, že smútok je individuálny a každý ho zvláda po svojom.
