"S" je pre smútok

FÁZY SMÚTKU

Päť fáz smútku definovala švajčiarsko-americká psychiatrička Elisabeth Kübler-Rossová. Predstavila ich v roku 1969 vo svojej knihe On Death and Dying (O smrti a umieraní), kde popisovala skúsenosti pacientov, ktorí čelili terminálnym ochoreniam. Pôvodne boli tieto fázy určené práve pre ľudí, ktorí sa dozvedeli o svojom terminálnom ochorení, ale neskôr sa začali aplikovať aj na iné druhy strát, ako je smrť blízkeho, rozvod, strata zamestnania alebo iné životné traumy.

Táto teória je známa ako "Kübler-Rossová model" alebo "model piatich fáz smútku". 

Proces smútenia je však veľmi individuálny, a nie každý prejde všetkými fázami rovnakým spôsobom alebo v rovnakom poradí. Dĺžka a intenzita prežívania týchto fáz sa môže u každého líšiť. Fázy sa môžu u jednotlivcov prejavovať v rôznom poradí, rôznou intenzitou a niektoré z nich môžu byť opakované viackrát. Ide o prirodzený proces, ktorým ľudia prechádzajú pri spracovaní straty. Smútok sa môže prehlbovať napríklad v období blížiacich sa výročí úmrtia, narodenia zosnulého/zosnulej či Vianoc. Každý z nás prežíva smútok inak a ani jeden spôsob nemožno označiť za správny alebo nesprávny. Niekomu pomôžu rôzne rituály, niekomu sa vyrozprávať a niekomu zas naopak zostať v tichosti. Rešpektujme sa preto navzájom v prežívaní smútku a doprajme si naň čas.  

1. Popieranie

V tejto fáze si človek nechce alebo nedokáže pripustiť realitu straty. Popieranie je obranný mechanizmus, ktorý pomáha znižovať šok a umožňuje človeku postupne si uvedomovať, čo sa stalo. Môže sa prejavovať myšlienkami ako "Toto sa nemôže diať mne" alebo "Toto nie je pravda". Smútiaci človek môže dokonca očakávať, že zosnulý vstúpi do miestnosti alebo sa vráti, akoby sa nič nestalo.

2. Hnev

Po opadnutí počiatočného šoku a popierania môže prísť silný pocit hnevu. Človek môže cítiť hnev voči sebe, zosnulému, okolnostiam, osudu, zdravotníckemu personálu alebo dokonca Bohu. Hnev je reakcia na nespravodlivosť situácie a na bolesť zo straty. Smútiaci môžu prežívať frustráciu, hnev alebo rozhorčenie, a to aj v súvislosti s vecami, ktoré predtým nepovažovali za dôležité.

3. Vyjednávanie

V tejto fáze sa človek pokúša „vyjednávať“ s osudom, aby sa zvrátila strata alebo sa zmiernila bolesť. Môže ísť o vnútorné dohody, napríklad "Keby som len bol spravil toto alebo ono, mohol by ešte žiť" alebo "Ak by som sa správal inak, možno by sa veci nestali takto." Smútiaci môžu robiť sľuby vyšším mocnostiam v snahe zmierniť svoj pocit viny alebo zúfalstva.

4. Depresia

Keď si človek uvedomí, že vyjednávanie nemôže zvrátiť stratu, môže nastať fáza depresie. Toto je obdobie intenzívneho smútku, osamelosti a pocitu beznádeje. Človek sa môže cítiť vyčerpaný, stratiť záujem o aktivity, ktoré ho predtým bavili, a môže mať pocit, že už nič nemá zmysel. Ide o najhlbšiu a najťažšiu fázu smútku, keď sa človek snaží prijať skutočnosť, že strata je nezvratná.

5. Prijatie

V poslednej fáze smútku dochádza k postupnému prijatiu reality straty. To neznamená, že človek už necíti smútok, ale dokáže žiť ďalej s vedomím, že strata je súčasťou jeho života. Smútiaci sa začína opäť sústrediť na každodenné činnosti a hľadá nové spôsoby, ako sa adaptovať na zmenu. Prijatie neznamená zabudnutie, ale skôr integráciu straty do vlastného života.

6. Hľadanie zmyslu

Šiesta fáza smútenia, ktorá bola pridaná do pôvodného modelu Elisabeth Kübler-Rossovej, je hľadanie zmyslu (meaning). Tento koncept rozšíril americký smútkový terapeut David Kessler, ktorý spolupracoval s Kübler-Rossovou a po jej smrti pokračoval v práci na téme smútku. Vo svojej knihe Finding Meaning: The Sixth Stage of Grief (Hľadanie zmyslu: Šiesta fáza smútku) popisuje, ako môže človek v procese smútenia hľadať zmysel a význam svojej straty.

Táto fáza presahuje prijatie a sústreďuje sa na nájdenie spôsobu, ako integrovať stratu do svojho života a vytvoriť nový zmysel. Nie je to o hľadaní "dôvodu", prečo sa strata stala, ale skôr o objavení, ako môže strata ovplyvniť osobný rast, uvedomenie a zmeny vo vnímaní života.

Hľadanie zmyslu môže zahŕňať aktivity ako napríklad:

• Pomáhanie iným, ktorí prechádzajú podobnou stratou
• Vytváranie pamätníkov alebo projektov na počesť zosnulého
• Návrat k duchovným alebo náboženským praktikám
• Osobný rast a zmena hodnôt alebo životných cieľov

Kessler tvrdí, že hľadanie zmyslu neznamená zbaviť sa bolesti zo straty, ale skôr nájsť v nej určitý význam alebo cestu, ktorá môže viesť k novému zmyslu života.