Ako sa postarať o zosnulého a seba
Smrť blízkeho človeka je okamih, ktorý navždy zmení náš život. Je to čas, keď sa zastaví svet a my zostaneme stáť, konfrontovaní s prázdnotou a tichom. Prvé chvíle po odchode milovaného človeka sú krehké. Je dôležité, aby sme si dovolili prežiť tento čas v pokoji a úcte, bez zhonu a paniky.
Chvíle ticha: Priestor pre emócie
Po tom, čo lekár potvrdí smrť, si doprajme čas na tiché rozjímanie. Nechajme na seba pôsobiť ticho, ktoré naplnilo miestnosť. Nechajme, aby naše emócie vyplávali na povrch, či už je to smútok, úľava, alebo zmiešané pocity. Je to čas na to, aby sme sa rozlúčili, aby sme v tichosti prehovorili k nášmu/ej zosnulému/ej, aby sme si pripomenuli spoločné chvíle.
Môžeme zapáliť sviečky, otvoriť okno, pustiť tichú hudbu. Môžeme sa modliť (ak sme veriaci), ďakovať za spoločný čas. Každý prežíva tieto chvíle inak a neexistuje správny, ani nesprávny spôsob. Dôležité je, aby sme sa riadili svojím vnútorným hlasom a robili to, čo nám v tej chvíli pripadá prirodzené.
Posledné úkony: Úcta a starostlivosť
Ak sme pri zosnulom/ej sami, môže nás prepadnúť pocit osamelosti a strachu. Nebojme sa požiadať o pomoc. Zavolajme niekomu z rodiny, priateľov, alebo niekoho, kto má skúsenosti so smrťou. V týchto chvíľach je dôležité, aby sme sa necítili opustení.
Po tom, čo lekár obhliadne telo, môžeme sa začať pripravovať na poslednú rozlúčku. S úctou a láskou narovnáme telo, zatvoríme oči, upravíme ústa. Ak chceme, môžeme telo umyť a obliecť do obľúbených šiat nášho/šej zosnulého/ej. Tieto úkony nie sú len praktické, ale aj symbolické. Sú prejavom našej lásky a úcty k zosnulému/ej.
Rozlúčka: Čas na spomienky
Upravme miestnosť, odstráňme lieky a zdravotnícke pomôcky. Zapáľme sviečky, položme kvety. Sadnime si vedľa lôžka a nechajme plynúť naše myšlienky. Spomínajme na spoločné chvíle, na smiech a slzy, na všetko, čo sme spolu prežili. Rozprávajme sa so zosnulým/ou, akoby nás počul/a. Lúčme sa s ním/ňou tak, ako nám to naše srdce káže.
Doprajme si čas na rozlúčku, nielen my, ale aj naši blízki a priatelia. Pre tých, ktorí nemôžu prísť osobne, môžeme zosnulého/ú odfotiť. Fotografia môže byť dôležitým mementom a pomôcť im prijať realitu smrti.
Obdobie smútku: Cesta uzdravovania
Po pohrebe, keď sa všetko utíši, nastane obdobie smútku. Je to čas na to, aby sme sa vyrovnali so stratou, aby sme spracovali svoje emócie. Nebojme sa vyhľadať pomoc a podporu. Rozprávajme sa s rodinou, priateľmi, odborníkmi. Navštívme podporné skupiny, kde sa stretávajú ľudia s podobnou skúsenosťou. Čítajme knihy, ktoré nám pomôžu pochopiť smútok a nájsť cestu k uzdraveniu.
Smrť je prirodzenou súčasťou života. Je to čas, keď sa lúčime s milovanou osobou, ale aj čas, keď si pripomíname, že život je vzácny a treba ho žiť naplno. Nech sú prvé chvíle po smrti pre nás časom tichého svedectva, časom lásky a úcty, časom, ktorý nám pomôže nájsť pokoj a zmierenie.
Zdroj informácií: VIATICUS
